Pavel fotí, jak sám říká „len pre pokoj svojej nespokojnej duše.“. Své dětství prožil s dvojokou zrcadlovkou Lubitel, která měla prasklou zadní stěnu, jenž byla slepena dvěma vrstvami leukoplasti. Černobílé fotografie si vyvolával sám. Ve fotokomoře rád experimentoval. Po příchodu barevného filmu už své fotografie nevyvolával. V té době nastala v jeho fotografické cestě dlouhá pauza. „Jednoducho nemám rad keď si svoju snímku nemôžem ,podľa svojej predstavy, dotiahnuť až do konca.“, ospravedlňuje své období bez fotky Pavel.

Pavle, kdy ses vrátil k focení?

Po príchode digitálnej éry som po čase začal pokukovať po návrate k foteniu. Akonáhle som zistil, že môžem mať kontrolu nad svojim výtvorom, od začiatku až po finálnu snímku, vrhol som sa do študovania fotenia s digitálnym fotoaparátom. Nakúpil som si literatúru o fotení a softwarových úpravách a na skúšku, či ešte zvládnem fotiť a upravovať fotky, som si kúpil Canon G 15. Po pol roku som ho predal a prešiel som na Canon 6D.
Naplno ma, však, chytil za srdce až Fujifilm X-Pro 2, všetko potrebné mal mechanicky nastavovateľné a aj poslepiačky sa dal ovládať. Výstup z neho, to je ako „Apple syndróm“ - buď ho miluješ alebo nenavidíš. A tá neskutočná ľahkosť mojej výbavy oproti ťažkým L sklám z Canonu je další bonus pre moje túlanie sa prírodou.

Co ti dává příroda a pobyt v ní?

Možnosť zaznamenať prchavý okamžik svetla prírodných scenérii a tak si zakonzervovať ten jedinečný obraz pominuteľnej chvíle. Ale hlavne možnost uniknúť od mestského zhonu a načerpať energiu na ďalšie dni v tomto uponáhľanom živote, ktorý všetci žijeme.

Tvé fotografie krajin působí barokně, svými barvami i kouzlem světla, jak fotografie zpracováváš?

Barokne? To je pre mňa pocta, že to takto vidíš, ale pravdou je fakt, že sa mi v maliarstve páčia obrazy maľované v šerosvite. Tá úžasná hra svetla a tmy a modelujúce svetlo, osvetľujúce len časť obrazu, ma neprestáva fascinovať. Zo začiatku mňa aj moji priatelia kritizovali, že mam tmavé fotky, ale čo už keď som takto tmavo postihnutý... Asi som bol v minulom živote netopierom. :)

Fotky spracovávam v LR a PS CC, niekedy používam aj pluginy od Nik Collection. Povinná výbava pri postprocese sú slúchadlá a dobrá muzika.

Inspiruješ se tedy malířském umění?

Áno, tam sa to všetko začalo, maliar-krajinár je vlastne fotograf, čo si doma zabudol fotoaparát. Maliar, až do príchodu PS a dalších fotoeditorov, mal nad fotografom výhodu, že si mohol svetlo v krajine modifikovať podľa seba. Dnes sme všetci fotografi maliarmi, viac či menej upravujeme svoje foto všetci.

Účastnil jsi se někdy nějakých fotografických soutěží?

Fotografických súťaží som sa nikdy nezúčastnil ani ma to nejako nelákalo, lebo je predo mnou ešte dlhá cesta kým niečo vyfotím, aby som bol s tým ja spokojný a dal to niekde na prezentáciu. Výhradne fotím pre moje potešenie a sem tam niečo aj posuniem na sociálne siete pre priateľov.

Fotíš do RAW nebo JPG a proč?

Vždy do Rawu, mám rad nad snímkom čo najväčšiu kontrolu. Je to ako za starých časov keď sme v tmavej komore experimentovali s teplotou vývojky, osvitom a skúšali, či bude lepší lesklý alebo matný rastrovaný papier atď. Milujem ten proces, keď zo škaredého káčatka je zrazu krásna labuť. Harold Davis vo svojej knihe trefne poznamenal, že nefotíme čo vidíme, ale ako to práve cítime.

Mnoho lidí si stěžuje na podání zelené z Fujifilm techniky, jak to sní máš ty a jak jí „krotíš“?

Krotenie zelenej vo „Fuji“ je téma na dizertačnú prácu... ;)

To, že zelené listy vytvárajú akvarelový efekt ani tak neriešim, lebo ma zaujíma celkový dojem zo svetla v danej scéne a nie študovanie pixel za pixelom, to prenechávam na tých, čo dokážu techniku rozpitvávať do atómu a nemajú čas a ani silu na samotné fotenie. Ani diela maliarov neposudzujeme s lupou v ruke, ale z určitého odstupu, kde ten štetcový efekt zaniká a nastupuje efekt hry tieňov a priestorovosti.

Proč ses rozhodl právě pro techniku Fujifilm?      

Preto, že jej výstup z X trans snímača a úžasné podanie farieb má pre mňa osobitné čaro. A to nehovorím o ergonomickom manuálnom ovládaní, že ho netreba ani od oka odtiahnuť, aby som zmenil nejaký parameter. A remeselné spracovanie „Fuji“ techniky je pre mňa ďalšie veľké plus.

Jediná vec, čo mi vadí je malý grip, a to nemám ruky ako lopaty, ale to je daň za malé telo, ktorú po celodennom nosení v horách rád oželiem.

Jaké objektivy využíváš při focení krajiny?

Mám zoom skla na krajinu, od ultra širokého až po dlhý tele, ale moje najmilovanejšie sklo na krajinu je XF 14 mm F2.8.

Podle čeho se rozhoduješ, jaký objektiv zrovna použiješ?

Rozhodnutie, čo použijem, je dane scenériou a momentálnym svetlom na scéne. Tiahne ma to viacej k širokému záberu s dominantným popredím, preto ta závislosť na 14 mm, alebo dlhý tele a kompresia krajinných prvkov v scéne.

Proč jsi součástí Fujifilm komunity?

To ti je ťažko definovať, že konkrétne prečo, najskôr pre tú zanietenosť, pre samotnú podstatu fotografie a pre pocit spolupatričnosti s podobne nadšenými ľuďmi. Fujifilm Slovakia my dokonca zapožičal na jeden projekt fotenia extra kúsok techniky XF 100-400 mm. Mám síce nakúpeného skla ako starý alchymista, ale nemôžem mať všetky, no a potom nebuďte Fujimilom. A to nespomínam ani vzťahy v komunite, kde sa každý snaží nejako poradiť alebo aj vypomôcť s technikou. Zatiaľ som nenarazil na nejakú zlobu alebo závisť vo Fuji komunite a pevne dúfam, že to tak aj zostane.